Skúsenosti majiteľa Branislava Sidora po ôsmich rokoch s týmto automobilom.
Subaru – otvorená hviezdokopa v súhvezdí Plejády, alebo aj značka automobilov japonskej proveniencie lodiarov z Fuji Heavy Industries. Ešte pár rokov dozadu budila dojem akejsi výnimočnosti a nedosiahnuteľnosti – a to predovšetkým vďaka úspechom v rallye s nadupanou verziou STi, permanentným pohonom na všetky štyri „končatiny“, „boxujúcim“ srdiečkom, ktorému v žilách koloval výlučne benzín (veľa benzínu), vysokými cenami a problémovým servisom.
O spoľahlivosti ich techniky nikto nepochyboval, autá so šiestimi hviezdami v logu boli považované za etalón kvality, aj keď informácie pramenili najmä z testov spoločností a užívateľov spoza našich západných hraníc. Ale časy sa menia – s rozvojom motorizácie na Slovensku sa začali množiť na našich cestách aj autá značky Subaru, najmä eS-Ú-Véčkoví lesníci či cukríkovo farebné rímske „pätnástky“, pribudol kvalitný díler pre Slovensko – Mikona, a majitelia sa už konečne nemusia obávať zveriť svojho miláčika do rúk ich mechanikov. Rastie počet modelov, pribudol dieselový agregát, a vlastniť Subaru už nie je, alebo onedlho nebude, považované za rozmar excentrického čudáka, ktorý nevie, čo s peniazmi.
Subaru WRX STi, zdroj: www.theautochannel.com
V automobilovom priemysle asi najviac badať globalizáciu, a pokiaľ môže Mercedes koketovať s Renaultom, prečo vyčítať Subaru cestu, ktorú nastúpilo – priblížiť svoju značku širšiemu „publiku?“ Aj keď sa „Kuriatka“ nikdy na konzervatívnom škodováckom Slovensku nebudú predávať na tisíce, predsa len je badateľný ústup od exkluzivity smerom ku konfekčnému „strihu“, aj keď taká BéeRZetka kvalitne zatiahla ručnú brzdu a oživila spomienky na prvé STi-čko, či WRX-ko. Zaujať dnešných fans naozaj nie je jednoduché, a skutočné prekvapenia sa dajú zrátať na prstoch ruky, BRZ-ku som jeden venoval.
Osemročné skúsenosti
Aké sú teda moje skúsenosti s používaním Subaru? Po ôsmich rokoch denno-denného používania, najazdených 360000km na „hladkej dvojlitrovej“ Impreze u mňa jednoznačne prevažujú klady a správy o technickej spoľahlivosti môžem potvrdiť, aj keď… Musel som byť pozorný.
Vopred upozorňujem, že hodnotenie opieram o svoje subjektívne skúsenosti a nároky, ktoré som na neho mal. Sám seba radím medzi komótnych šoférov, a k starej generácií tých, ktorí auto nebrali za spotrebný materiál, hoci – každý týždeň ho nevysávam a neumývam, ale garančku neprešvihnem ani o kilometer. Vytáčať motor do neznáma červeného poľa obrátkomeru mi spôsobuje meravenie zmyslov, a preto ho neznášam. Moje požiadavky: auto, ktoré skonzumuje veľa kilometrov bez porúch a častých návštev opravovní, na fejse nezáleží, kľudne nech sa podobá na kačičku, mechanicky spoľahlivé na dlhý čas, minimum elektrických serepetičiek, ktoré ma nikdy nebrali a ktorými dnešné automobilky tak rady oblbujú prvoplánových zákazníkov a….pohon 4×4 pre krízové situácie. Na Imprezu som si ukázal prstom už pár rokov pred tým ako som získal „vodičák“, takže v marci 2005 roku konečne prišlo na naplnenie sna. Auto som individuálne doviezol z Nemecka, cenníková cena na Slovensku vtedy tesne „lízala“ 875000,- SK, čo bola pre mňa nereálna suma.
Subaru BRZ
Vo Weimare mi ponúkli splnenie sna za 15500,- €, aj keď kurz € voči SK ešte nebol 30,126. Za zimné pneumatiky som si priplatil 350,- € a za rádio 300,-€. Auto malo najazdených 19km, rok bolo vystavené v Showroome, a zľava oproti cene na Slovensku predstavovala 34%. Pre mňa neodolateľná ponuka. Samozrejme som mal obavy, a to hlavne zo servisu, v tom roku Slovensko tuším križovali len dve Imprezy, ale aj tento problém som vyriešil. Každých 15000 km, čo bol servisný interval „Rézy“, sme si spravili s manželkou jednodňový výlet do Brna. Auto mali „v péči“ počas celej záručnej doby mechanici z MIJA Subaru Brno. S ich prácou som bol spokojný.
Tab.1.: Ceny jednotlivých garančných opráv po servisných intervaloch
Kilometre: Cena v CZK:
- 15000 3794,-
- 30000 8842,-
- 45000 4926,-
- 60000 10682,-
- 75000 4257,-
- 90000 9083,-
- 105000 7144,-
- 150000 15531,-
- 180000 11061,-
Spoľahlivosť
Prevádzka automobilu nebola bez problémov. Prvýkrát ma pot oblial už po troch mesiacoch prevádzky, pri schádzaní z diaľnice začala stúpať teplota motora, síce len v rámci povoleného rozsahu, ale z chladiaceho systému unikala kvapalina. Závada sa vyskytovala sporadicky. V značkovom servise RD-sport (Mikona vtedy ešte neexistovala) identifikovali závadu ako prasknuté tesnenie pod hlavou valcov, pokiaľ by sa opakovala, navrhovali opravu motora a výmenu tesnenia s frézovaním hlavy valcov. S občasným problémom si nevedeli poradiť ani v Brne. Tým správnym detektívom „Orieškom“ bol až môj známy mechanik – mladý chalan so skúsenosťami s celou škálou áut rôznych značiek, a, ako som si to interne nazval, „pouličnou inteligenciou“. Ešte len som otváral kapotu a problém bol vyriešený – tie slová si pamätám doteraz:…..„vymeň si viečko na chladiči, gumička zle tesní“. Porucha odstránená, odvtedy sa neopakovala.
Subaru Impreza Kombi 2,0 GX (2003) v showroome v meste Weimar, Nemecko
Druhý problém nastal po prejdení 47000km. Pri zachádzaní do parkoviska v pomalej rýchlosti sa prejavoval tak, že šklbalo celým autom. Tu zas osvedčili svoje skúsenosti majstri z MIJA v Brne – cez telefón vedúci servisu identifikoval problém. Viskospojka sa odporúčala do večných lovíšť. Je to diel na prevodovke, pamätám si to ako valcovitú súčiastku, ktorá rozdeľuje krútiaci moment permanentne medzi štyri kolesá. Určite neriešili tento problém v MIJI prvýkrát, hold, každá technika má svoje boliestky. Výhodou súčasných áut je, že vás väčšinou nenechajú čakať na krajnici na odťahovku, v pohode som dorazil z Trenčína do Bratislavy a potom aj do Brna. Bol zážitok sledovať mechanika pri pitve, 80kg vážiaca prevodovka musela z auta von, rovnako tak kardan, a ja som mal dojem, že technik by to zvládol aj so zaviazanými očami. O siedmej ráno som auto doviezol, na obed som s opraveným autom vyrazil na cestu späť. Mimochodom, počas celej prevádzky auta servis nikdy netrval dlhšie ako 6 hodín. Celá oprava bola uskutočnená v rámci záruky, nestála ma ani kačku, inak by sa určite nejednalo o lacnú záležitosť.
Do 100000km sa mi garancia vyplatila ešte raz, v zime pri teplote -3°C a nižšej protestoval elektromagnet centrálneho zamykania v ľavých zadných dverách a nechcel fungovať, odmenou mu bola výmena za nový. A zabudol by som na tyčky stabilizátora, to je však páreurová záležitosť, pokiaľ si pamätám, riadenie si zvyká už na tretie kosti.
K infarktu som nemal ďaleko ani pri výmene tesnenia pod vekom ventilov, bolo to nedávno, po oprave a prejdení pár kilometrov sa z motora začalo dymiť, za autom sa tiahli dva potôčiky tečúceho čerstvo vymeneného oleja. Nové tesnenie prasklo, dva a pol litra oleja vystriekalo do aj tej najmenšej dutiny podvozku a karosérie, a vtedy nebolo vo vesmíre lepšie nakonzervovaného auta ako to moje. Už sa nedozviem, či tento originálny nereklamovateľný diel bol vadný, alebo spravil chybu mechanik, avšak aj takáto prkotina mohla spôsobiť smrť môjmu vernému spoločníkovi. Darmo, bez oleja by to nešlo. Bola by ho škoda, lebo motor ešte s mechanickým vymedzovaním vôle ventilov aj po takom veľkom kilometrovom priebehu je v dobrom stave a počas intervalu medzi výmenami určenými na 15000km si nevypýta viac ako trištvrte litra oleja. Ten používam stále rovnaký, od OMV, viskóznej triedy 5W-30.
Samozrejmosťou pre každé auto jazdiace po slovenských kamienkových cestách je výmena čelného skla – pre Imprezu bol zvlášť kritický rok 2012 – len v tomto roku bolo menené trikrát, za celú kariéru ešte plus dvakrát – raz bohužiaľ od kameňov pri búracích prácach na budove oproti parkovisku. Čelné sklo menili vždy v Mikone za 787,-€.
Apropo, okrem čelného skla si svoje vytrpeli aj hmlové svetlá, ktorým šéfkonštruktér Hattori Hanzo naprogramoval pre parádu veľkosť plazmového televízora, a tak to potom aj vyzeralo. Síce to vyzerá efektne, ale obe museli byť menené, zívalo v nich niekoľko dierok a prasklín. A veru nebol to lacný špás, cena jednej hmlovky činí ca 270,-€, čo nemá ďaleko od ceny predného svetlometu. Druhovýroba ich neponúka. Oplatí sa mať automobil havarijne poistený…
Spojka na SUBARU patrí vďaka väčším pasívnym odporom pri rozbiehaní k veľmi namáhaným exponátom, my sme ju menili po 230000km, fungovala síce, ale silu, ktorú som musel vyvinúť na jej vytlačenie, bola porovnateľná s obsluhou spojky v autobuse RTO. Myslím, že aj tak sa dožila slušného veku, život jej uľahčí používanie špeciality týchto japonských vozov – redukčnej prevodovky, a to najmä pri rozbiehaní do kopcov, jazde s prívesom či hre na slimáka v bratislavskej kolóne na Prístavnom moste.
Čo ešte hnevalo? Mňa nič, lebo tomuto autu by som odpustil asi všetko, čitateľov bude zaujímať, že elektronika motora (tzv. check engine) si často postavila „riadiacu jednotku“ (hlavu J) a zažala „milovanú“ oranžovú kontrolku. Smer – diagnostika v servise – väčšinou sa to riešilo vymazaním chybového hlásenia z pamäte a nerušeným pokračovaním v jazde, raz som vymenil sviečku a prívodný kábel od rozdeľovača. Musím spomenúť ešte jeden zákusok: v zime pri teplote -6°C a nižšej a rannom studenom štarte motor odmietne naštartovať na prvý raz. Začne bublať ako keby na tri valce a po pár sekundách sa zadusí. Druhý pokus ako by sa nechumelilo, štartuje bez problémov. Pýtal som sa na to, v MIJA mi povedali, že to niektoré Forestery a Imprezy robia, ale nevyžaduje si to opravu. Ďalšia muška. Žiarovky v predných svetlometoch používam len Narvy „há jednotky“, ostatné elektrický systém auta vytrvalo odmieta a vypáli ich po pár dňoch, Narva vydrží veky…
K bežnej údržbe – patrím k vodičom, ktorí sa o svoje auto starajú, neriadim sa podľa hesla „to je dobré“ či „to ešte vydrží“, radšej vymením aj preventívne. Jedenkrát všetky tlmiče, rozvodový remeň v intervale105000km vrátane „šponovacích“ kladiek, v najbližšom čase príde na rad výfuk, ktorý ešte pamätá prvý rozbeh z predajne vo Weimare.
K servisným nákladom: rozhodne nepredstavujú horibilné čiastky, po záruke prebral starostlivosť o auto už spomínaný mechanik z Boxer Servisu v Senci, auto nie je prešpikované elektronikou ako dnešné modely opúšťajúce výrobné linky, vychádza zo staršej koncepcie a preto nie je dôvod na obavy z údržby. V tabuľke prikladám ceny jednotlivých garančných prehliadok, ceny považujem za rozumné, vzhľadom na moje predchádzajúce skúsenosti s Octáviou 1,9TDi, kde najmä výmena rozvodového remeňa v značkovom servise vyšla podstatne drahšie.
Musíme rátať s tým, že vývoj za posledné roky sa pohol razantne dopredu a predsa len desaťročné auto nemôže konkurovať komfortom tým súčasným. Jediným luxusom sú potom bočné airbagy, abs, manuálna klíma, a elektrika ku všetkým oknám, výbava, ktorá nechýba ani v tých najmenších mandelinkách s litrovým objemom motora, ponúkaných na dnešnom trhu. Ale tie jazdné vlastnosti… To, že auto ide ako po koľajach, že v daždi a snehu sa správa ako suverén a pokiaľ ho v zime šofér neutopí po brucho do snehového záveja, ide do nemoty, už ani netreba písať. S maximálnou rýchlosťou 188km/hod. a výkonom 92KW/125PS sa nejedná o žiadnu raketu, ale ruku na srdce, kde sa dá jazdiť dvestovkou a neriskovať stratu vodičáku? Medzi nedostatky určite patrí kufor, ktorý tej batožiny príliš neuvezie, ale kde by sa podel kardan a plnohodnotná rezerva? Nádrž by pri priemernej spotrebe 8,9litra/100km vyhovovala možno motorke, tu je poddimenzovaná – na ňu a na spotrebu som si musel zvyknúť. O spotrebe v meste radšej pomlčím, lebo 12,3l/100km nie je pre toto auto žiadna lichôtka J. Vždy je to niečo za niečo, aj bude…
Čo dodať na záver? Subaru ma presvedčilo o tom, že to bola správna voľba a každú jednu z tých hviezdičiek si zaslúži. Nepotrvá dlho, a ja sa s ním budem musieť rozlúčiť a poobzerať sa po novom približovadle. Či to bude opäť Subaru, neviem, mne celkové smerovanie v automobilovom priemysle vadí, nadobudol som dojem, že sa všetko robí už len ako spotrebný materiál bez dôrazu na kvalitu a trvácnosť. A hľadať výnimku je naozaj sizyfovská robota. Nezostáva nič iné len sa situácii prispôsobiť, hoci, kto by si nespomenul na hranaté tvary spoľahlivého Volva, ktoré ste rozoznali ešte za horizontom, nezničiteľné dieselové motory Mercedesu Piána alebo ich prvú S-klasu, sen všetkých ctihodných podnikateľov od Balkánu až za Ural? Alebo skvelý konzumný dvojkový Golf? Určite sa budem orientovať predovšetkým v ponuke japonských a kórejských automobiliek, a to hlavne s ohľadom na cenu a záručné lehoty. Pokiaľ viem, nová Impreza nie je na Slovensku ani v ponuke oficiálneho dílera Subaru spoločnosti Mikona, avšak tá moja súčasná stelesňovala kus poctivej japonskej roboty a umu japonských konštruktérov. Dobrá práca – páni….
