Záporožka oficiálnym menom ZAZ 966/968

20. marca 2013
Komentáre vypnuté

zdroj obrazu: stubs-auto.fr

Vozidlo sa vyrábalo v období rokov 1966- 1980 v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Konkrétne na území dnešnej Ukrajiny v Záporoží, podľa čoho aj zľudovel názov „Záporožka“. Jeho výroba mala veľký prínos pre celkovú motorizáciu krajiny. V tej dobe sa zatiaľ „Žiguláky“ nevyrábali a do krajiny sa iné malé vozidlá nedovážali.

Záporožka
zdroj: digilander.libero.it

Prototyp bol predstavený na autosalóne v Moskve v roku 1961. Zaujímavosťou je, že tvarovo veľmi podobný automobil NSU prinz 4 bol od roku 1961 vyrábaný v Nemecku. Priemyselná špionáž sa nikdy nepreukázala a tak nič nebránilo v produkcii Záporožky až do roku 1980.

Podobný problém mal aj predchodca ZAZ 965, ktorý bol kratší, s menej výkonným motor a podobnosťou na FIAT 600. Sovietsky konštruktéri aj vtedy obvinenie s plagiátorstva odmietli.

Záporožka
zdroj: leblogauto.com

Konštrukčne bolo vozidlo vyspelé. Dvojdverová pontónová ,oceľovo samonosná karoséria mala v zadnej časti charakteristické uši, ktoré zabezpečovali vzduchom chladenému motoru optimálny teplotný režim.

Benzínový štvorvalec do V/900 s rozvodmi OHV2 našiel miesto v pozdĺžnom usporiadaní za zadnou nápravou. Pri objeme 1 198 cm3 dosahoval pri 4400 ot/min výkon 29,4 kW s krútiacim momentom 76,5 Nm/ 2900 ot/min. Výkon prenášala jednokotúčová suchá spojka cez štvorstupňovú prevodovku.

Všetky kolesá boli nezávisle zavesené. Predná náprava bola odpružená s vinutými pružinami, vzadu vykonávala obdobnú prácu trojuholníková kyvná náprava s torznými tyčami. Jazdný komfort zabezpečovali teleskopické tlmiče a rázvor náprav 2 160mm.

Záporožka mala kvapalinové bubnové brzdy, šnekové riadenie. Auto malo dĺžku 3 730 mm, šírku 1 535 mm a výšku 1 370mm pri hmotnosti 726 kg s užitočnou nosnosťou 350 kg.

Vozidlo sa pohybovalo maximálnou rýchlosťou 110 km/hod (123 km/hod s výkonnejším motorom 31,5 kW ) a spotrebovala 8l/100 km nízkooktánového benzínu.

Ročná výroba bola cca 100 000 ks a celkovo ich bránu fabriky prešlo niekoľko miliónov. Mnohé išli na export do NDR, Maďarska, Bulharska či Belgicka. Tam pripravoval dovozca montáž motora z Renaultu 8. Do bývalej ČSSR ( Československej Socialistickej Republiky) sa nedovážali.