Úvodné „antré“ s novým Dusterom som zažil na tlačovke Dacie začiatkom tohto roka, ktorá bola spojená s krátkymi testovacími jazdami po lesoch v blízkosti Bratislavského Kamzíka. Okrem naleštenej flotily nových Dusterov, bola možnosť pre porovnanie odšoférovať aj prvú generáciu. A veru, že bolo čo porovnávať.

Odhliadnuc od pribudnutých exteriérových štilistických kudrliniek, Duster podstúpil rázny krok vpred v členení interiéru, ktorý doznal technických zmien, no veľká vec sa udiala v celkovom utlmení zvukových prejavov naprieč vozidlom. Okrem odizolovaného motora a podvozku inžinieri vzali do parády aj aerodynamický hluk. Výsledkom je jeho citeľný pokles v interiéri, vďaka natlačeniu zvukovej izolácie všade, kam sa zmestila. Poďme ale pekne od začiatku.

Úvod

Dacia Duster vo mne vyvolala veľký záujem a rozprúdila krv v žilách už prvou generáciou. V priliehajúcom reklamno-hnedo-metalickom prevedení, zvýrazňujúcom oblé, no napriek tomu mohutné svalnaté blatníky nad prednými i zadnými kolesami, výrazný odstup od vozovky s hodnotou 210 mm, nezameniteľné svetlomety v spojitosti s krátkymi prevismi bez úcty ku konvenciám, a v prevedení 4×4 u mňa vždy vzbudzovali technický rešpekt a dizajnérske uznanie. Až doposiaľ to však bola z mojej strany len platonická láska. Nastal čas na tvrdú realitu.

Zoznámenie

Pred testom boli prítomné veľké očakávania i obavy, či nová generácia Dustera nesklame na cestách-necestách svojimi jazdnými vlastnosťami. Pri pohľade na naleštený kúsok v sivej metalíze Comete, ktorá v skutočnosti predstavuje čiernu, stojaci na 16 palcových hliníkových diskoch, množstvom chrómových prvkov, mohutnými hliníkovými strešnými lyžinami s nápisom „DUSTER“, schopné reálne uniesť až 100 kg, zatmavenými zadnými oknami, vonkajšími spätnými zrkadlami vo farbe Dark Metal, strieborným predným a zadným plastovým difúzorom, v spoločnosti dverových prahov a chrómovej koncovky výfuku, mi Duster začal dvíhať tep. Aj napriek farbe sa nestratili krivky.

Dacia utlmovanie vzala doslova od podlahy, pretože pri zatváraní dverí zmizol lacný plechový prejav, vystriedaný mäkkým tlmeným dovretím, vďaka kvalitnému tesneniu. Na test sa mi dostala najvyššia výbava Exception, preto látkové čalúnenie vytlačila sivá neperforovaná koža / koženka za 430€ a v dverových výplniach sa k slovu dostala prešívaná textilná výplň, dotvárajúca náznak luxusu. Sedadlá, až na štandardne krátky sedák, predstavujú dobrý základ aj na dlhšie cestovanie. Ergonómia doznala zmien. Ovládanie predných okien sa presunulo zo stredovej konzoly do výplne dverí. Vyznávači multimédií už naďalej nebudú ukrátení o možnosť, zaškrtnúť v príplatkovom cenníku dotykový multimediálny a navigačný systém Media Nav s Bluetooth, USB konektivitou a ovládaním pod volantom.

Palubná doska má nový dizajn, ktorý podtrhuje snahu ľudí z kreatívneho oddelenia o vytvorenie estetickejšieho pracovného miesta pre vodiča.

Vyvýšený posed za volantom dáva pocit väčšieho auta, s patričným výhľadom na premávku.

Podvozok

Keďže motor 1,5 dCi od automobilky Renault už dôverne poznám, najväčšiu zvedavosť vo mne gradoval podvozok s viacprvkovým zavesením, ktorý má Duster v úprave 4×4 prevzatý od spriateleného Nissanu a jeho modelu Qashqai. Zaujímavosťou je, že viacprvková náprava je len vo verzii 4×4. Inžinieri stoja často pred dilemou, ako správne nastaviť podvozok pri malých SUVčkach. Ich svetlá výška, nízka hmotnosť, vyššia stavba karosérie a z toho plynúce vyššie ťažisko, nie sú veľmi vhodným odrazovým mostíkom pre použitie komfortného pruženia. Výrazne by totiž uberal vozidlu na stabilite. Duster je však iný. Aj napriek tomu, že má tlmiče nastavené na komfort, posádke dopraje aj na bratislavských rozbitých cestách stabilitu, s príkladným žehlením nerovností a výtlkov.

Postupným zvyšovaním rýchlosti v zákrutách priamoúmerne narastalo nakláňanie karosérie, no podvozok stál kolesami pevne na vozovke. Aj zásluhou viacprvkovej zadnej nápravy sa Duster nedostal do situácie, v ktorej by bolo potrebné korigovať zadnú nápravu.

Z podvozku priam sršala robustnosť a flexibilnosť, až za hranice mojich očakávaní, a že boli veľké…

Verzia 4×4 má na stredovej konzole kruhový ovládač s možnosťou voľby troch režimov

• 2WD – primárny pohon výlučne prostredníctvom prednej nápravy (2WD ukazovateľ na prístrojovej doske)
• AUTO – k predným kolesám pripája zadné len v prípade preklzu predných
• LOCK – napevno uzamyká spojku medzi nápravami, čím je zabezpečený prenos krútiaceho momentu na prednú a zadnú nápravu v pomere 50:50. Po prekročení 60 km/hod (80) sa medzinápravová spojka odomkne. (4WD ukazovateľ na prístrojovej doske)

V teréne

Nie som zástancom automobilového bahnenia, a preto som Dustera vzal na miesta, kde mal možnosť ukázať riešenie situácií, v ktorých sa k slovu dostali nájazdové uhly, schopnosť kríženia náprav a systém distribúcie točivého momentu na kolesá, ktoré majú kontakt s povrchom. Úvodné zoznámenie s terénom prebehlo počas strmého stúpania po rozdrobených skalách, s prestávkami s bravúrnym šplhaním.

Pokiaľ sa Duster dostane do situácie, v ktorej sa niektoré z kolies dostane do prešmyku, treba nechať trakciu pod plynom, aby mala elektronika čas posúdiť stav, a rozdistribuovať točivý moment na kolesá, ktoré majú kontakt s povrchom. Počas testovania aj po lesných cestách, určených k prevážaniu dreva plných jám, mlák, občasného blata, ostrých náklonov a napadaného lístia, sa nestalo ani raz, aby Duster neprešiel vytýčenou cestou. Je pravda, že veľa času zabralo vystupovanie s následnou kontrolou terénu a vzdialenosť skál pred a pod autom, ani raz však nenastal stret, a Duster bol spoločníkom, na ktorého sa dalo spoľahnúť.

Motor

Dieselový motor s objemom 1,5 dCi s výkonom 80 kW (109 koní) odvádzal tradične dobrú prácu. Točivý moment 240 Nm nad 1 750 ot./min má slušný záťah. V prípade Dustera pribudol v ponuke nový benzínový oturbený agregát 1,2 TCe so slušnou porciou 92 kW (125 koní). Diesel je kultivovaný bez výrazných otrasov, no cítiť, že to nie je pokojný benzínový valčík. Duster dokáže ťahať príves až do hmotnosti 1 500 kg, čo z neho robí spoločníka aj pre živnostníkov, či aktívnych dovolenkárov.

Spotreba

• v meste 7 litrov pri pružnej jazde,
• po meste pri normálnej jazde 5,3 l/100 km,
• na diaľnici 7 litrov pri 130 km/hod,
• kombinovaná spotreba diaľnica – mesto – okresky: 5,2 – 5,8 l/100 km,
• po okresných cestách Bratislava – Gyӧr a späť s tromi ľuďmi na palube a plným kufrom 4,5 litra/100 km,
• pri 110 km/hod spotreba 5,1 l/100 km,
• kombinovaná spotreba s prevažnou jazdou v meste je 5,8 l/100 km,
• pri 90 km/hod 4 litre na 100 km,
• v teréne 5,8 l/100 km.

Duster zobrazoval na palubnom počítači zmätočné informácie o reálnom zostatku nafty. Nádrž hlásila dojazd 280 km, no po prejdení 20 km sa údaj zmenil na 80 km. Po ďalších 10 km sa dojazd vynuloval, a začala blikať kontrolka paliva.

Po natankovaní 5 litrov sa vynulovaný ukazovateľ prebudil k životu s dojazdom 260 km. Po konzultácií s importérom som sa dozvedel, že Duster má predelenú nádrž, no senzor sa nachádza len v jednej z polovíc. Preto, pokiaľ sa v zákrute preleje nafta do nádrže bez senzora, nastane zmätočná informácia. Treba si na to dávať pozor.

Na „jednu nádrž“ pred dotankovaním bolo odjazdených 760 km. Celková dĺžka zoznamovania prebiehala na 829 kilometroch.

Prevodovka

Zaujímavosťou verzie 4×4 je fakt, že do vienka nedostala redukovanú prevodovku, ktorá by v teréne vedela lepšie dávkovať krútiaci moment do pomala. Pre pravoverné offroadové náčinie, je tento typ prevodu alfou a omegou pre zdolávanie terénu. Dacia v rámci odlišnej filozofie, založenej na redukovaní nákladov a racionalizovaní niektorých riešení, prišla so zaujímavou alternatívou. Prevodovka je tak trochu hybridného zloženia.

Prvý a druhý stupeň točí do pomala. Čo to znamená pre vodiča? V teréne dokáže šplhať a brodiť na jednotke aj dvojke pomaly a isto, akoby mal redukciu, no na bežnej komunikácií si šofér bude pripadať ako rally jazdec pod nátlakom. Z pokoja na 50 km/h zaberie veľké manuálne nasadenie. 50 km/hod na piatom stupni nie je pre Dustera v prevedení 4×4 žiadne prekvapenie. Otáčky v tomto režime dosahujú pokojných 1 600 ot/min s potenciálom prípadného záťahu, pokiaľ si to situácia vyžiada.

Semafórové preteky sa s Dusterom vyhrať dajú, je to však o radení. Prekvapili ma synchróny ktoré neprotestujú, a dokážu veľmi rýchlo a ústretovo prijať rýchle hádzanie stupňov.

• 90 km/h pri 2000 na šiestom prevodovom stupni
• pri 130 km/hod na šiestom stupni 3 000 ot./min
• na šiestom prevodovom stupni 60 km/hod pri 1 500 ot./min
• pri 90 km/h a šiestom stupni točí 2 200 ot./min.

Postrehy z jazdy

• Hill Holder veľmi dobre vykonáva svoje poslanie v kopci, kedy po zaradení rýchlosti prípadne spiatočky, pribrzdí auto v kopci.
• V štandarde je k dispozícií stabilizácia ESC.
• V riadení je cítiť menšiu vôľu, nie je chirurgicky presné, na druhej strane sa to dalo čakať.
• Pokiaľ sú dvere len privreté, centrál neuzamkne auto.
• Bezpečnostný pás spolujazdca reaguje na zaťažené sedadlo.
• Zadné brzdy sú len bubnové, no s veľmi dobrou účinnosťou.

Záver

Po týždňovom testovaní si Duster u mňa obhájil sympatie a potvrdil, že technika nezaostáva za dizajnom. Je to auto zhmotňujúce niekoľko kategórií. Pokiaľ by som uprednostňoval multifunkcionalitu, ktorá nie je na úkor celkového efektu, zvolím si Dustera. Neutrálne prejazdy zákrutami, na diaľnici pokojná atmosféra bez aerodynamického hluku, aj napriek mohutným strešným lyžinám, v teréne spoľahlivý pracant s priestranným interiérom, v ktorom sa ani zadní cestujúci nebudú môcť na čo sťažovať, vynikajúca spotreba a nadčasovo dravá, masívna fazóna, si ma získali. Pocit, že v aute môžem čokoľvek, čo si zaumienim, je sakra návykový.

Medzi ľuďmi koluje názor, že Duster je vydarený, no nemá pozinkovanú karosériu, z čoho vyplýva do budúcnosti obava z prehrdzavenia. Nie je tomu celkom tak. Duster má pozinkovanú karosériu, avšak len na miestach, ktoré sú namáhané a vystavené poveternostným vplyvom. Ostatné časti karosérie dostali ošetrenie v podobe ochranných náterov a dutinových výplní. Stačí sa ísť pozrieť do niektorého bazáru a presvedčiť sa na vlastné oči, ako vyzerá Duster po niekoľkých rokoch tvrdého zaobchádzania.

Dácia postupne systematicky búra cenovú politiku svetových automobiliek. Svoju filozofiu cenovo dostupných automobilov pretavila najskôr v segmente sedanov príchodom Dacia Logan, neskôr Logan pic-up, Logan MCV, ďalej Sandero, Dokker a Duster. Očakávam, že ďalším segmentom, v ktorom bude chcieť Dacia ukázať ostatným výrobcom že sa to dá robiť odlišne, so zreteľom na funkčnosť, budú kabriolety.

• Cena vozidla od 9 990 €.
• Cena modelu 16 490.
• Cena testovaného automobilu s príplatkovou výbavou 17 680 €.