Obdobie prvej Československej republiky je neodmysliteľne spojené s transformáciou a dynamickým rozvojom mladoboleslavskej automobilky. Silné osobnosti zakladateľov spoločnosti Laurin & Klement sa po vstupe strategického partnera do automobilky v roku 1925 dočkali nemenej schopných nástupcov, manažérov Karla Loevensteina či Karla Hrdličky, ale tiež vizionárskych konštruktérov vozidiel ŠKODA, ktorých reprezentoval Vladimír Matouš.
Rozvoj spoločnosti, založenej v roku 1895 mechanikom Václavom Laurinom (1865 -1930) a kníhkupcom Václavom Klementom (1868 – 1938), výrazne spomalila prvá svetová vojna. Rok 1918 priniesol úľavu z konca vojnového konfliktu, nadšenie zo vzniku Československa, ale aj veľmi zložitú hospodársku situáciu mladej republiky. Rozpad a strata tradičných trhov aj reštriktívna politika novej vlády viedli v množstve firiem k zmenám vlastníckej štruktúry a k hľadaniu silného partnera. Automobilka Laurin & Klement nebola výnimkou, v jej prípade sa riešením v roku 1925 stal vstup strategického partnera, renomovaných Škodových závodov so sídlom v Plzni.
Bývalý technický riaditeľ Václav Laurin zostal aj po transformácii podniku členom vrcholného manažmentu, ale s ohľadom na jeho vyšší vek už išlo skôr o čestnú funkciu. Svoje bohaté skúsenosti však vo forme konzultácií naďalej uplatňoval pri vývoji nových modelov automobilov. V roku 1928 však Václav Laurin vážne ochorel a 4. decembra 1930 zomrel.
Generálny riaditeľ Václav Klement prakticky až do svojej smrti 13. augusta 1938 energicky napomáhal rozvoju podniku. Inicioval študijné cesty odborníkov do zahraničia a jeho kontakty pomohli predovšetkým pri budovaní moderných prevádzok s pásovou výrobou. V roku 1931 spísal s redaktorom Viliamom Heinzom knihu Z dejín automobilu, jednu z prvých obšírnych publikácií o histórii motorizmu. Svoj vzťah k mestu Mladá Boleslav vyjadril okrem iného financovaním sirotinca pre štyridsať detí, v závete potom ustanovil nadáciu, ktorá zabezpečovala prevádzku ústavu aj do budúcnosti. Väčšie finančné čiastky odkázal študentskému domovu v Mladej Boleslavi, aj miestnym chudobným študentom a radu dobročinných organizácií.
JUDr. Karel Loevenstein (1885 – 1938) bol ďalšou mimoriadnu osobnosťou, ktorá určovala strategické smerovanie automobilky. Úspešný právnik, finančník a manažér sa zaslúžil o povojnovú stabilizáciu Škodových závodov v Plzni, v ktorých bol od roku 1924 generálnym riaditeľom a v rokoch 1934 – 1938 prezidentom. Po vstupe koncernu ŠKODA do automobilky Laurin & Klement Dr. Loevenstein zabezpečil rozvoj mladoboleslavského podniku skutočne veľkorysým investičným programom. Právom tak patrí ku kľúčovým osobnostiam prvorepublikovej etapy histórie automobilky ŠKODA.
Ing. Karel Hrdlička (1888-1979) vyštudoval na ČVUT v Prahe strojárstvo a elektrotechniku, bol konštruktérom vagónov, potom generálnym sekretárom Zväzu priemyslu, v Škodových závodoch vedúcim zamestnaneckého oddelenia (HR) a riaditeľom. Pri reorganizácii v roku 1930 došlo k vyčleneniu automobilovej divízie, vznikla Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP) so sídlom v Prahe. Ing. Hrdlička bol menovaný závodným riaditeľom mladoboleslavskej továrne. ASAP, stopercentne vlastnená koncernom Škodove závody, zahŕňala tiež ústrednú pražskú opravovňu Elka aj ďalšie servisy, pobočky a obchodných zástupcov značky ŠKODA, ďalej potom automobilové oddelenie hlavného závodu v Plzni. Hrdličkova kariéra vyvrcholila v roku 1938, keď sa stal vrchným riaditeľom ASAP. Funkciu vykonával do októbra 1941. Pod vedením Karla Hrdličky sa podarilo zásadne modernizovať a rozšíriť výrobné kapacity, prekonať obdobie svetovej hospodárskej krízy a uviesť na trh úplne nové a kľúčové modely ŠKODA POPULAR, RAPID, FAVORIT a SUPERB. Značka ŠKODA sa pod jeho vedením stala v roku 1936 najväčším domácim výrobcom aj exportérom automobilov.
Ing. Vladimír Matouš (1896 – 1963) vyštudoval ČVUT v Prahe. V plzenskom závode sa podieľal na licenčnej výrobe luxusného vozidla ŠKODA Hispano Suiza, v roku 1928 bol v Mladej Boleslavi menovaný za vedúceho konštruktéra osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Jeho dôraz na kvalitu, spoľahlivosť aj štandardizáciu komponentov sa uplatnil pri zavádzaní pásovej výroby, rovnako ako pri konštrukčne a technologicky zásadnom prechode od rebrinového k chrbticovému rámu podvozku a od tuhých náprav k nezávislému zaveseniu všetkých kolies. Vladimír Matouš bol od roku 1936 zástupcom riaditeľa ASAP, po krátkej povojnovej pauze v službách ministerstva priemyslu sa v roku 1948 do Mladej Boleslavi vrátil ako technický riaditeľ AZNP. Kým odišiel na odpočinok (1959), ešte do výroby doviedol napríklad modely ŠKODA 1200, 1201 a 440.