Pre náš historicky prvý redakčný test pod značkou ExpertCars.sk, sme získali od importéra Škoda Auto Slovensko a.s. automobil Yeti, vo výbave Elegance, s dvojlitrovým turbodieselom TDI s podtitulom Green Tec.

Úvod

Dizajn si počas svojej existencie našiel veľa priaznivcov, ale aj odporcov, ktorí sa naň pozerajú s nepochopením. Nám sa jeho charizma a celkový vzhľad páči. Pamätám si moje pocity počas odhalenia štúdie na autosalóne vo Frankfurte v roku 2003. Koncept bol prezentovaný ako štýlový horal, odhodlaný ísť v šľapajach svojho menovca vysoko do hôr. Kombinácia mohutného dizajnu, rozmerov, svetlej výšky a pohonu všetkých štyroch kolies prostredníctvom inteligentného systému haldex, ho k tomu priam predurčovali. Naša verzia bola s pohonom predných kolies.

Aj keď sa Yeti zaradil v ponuke automobilky Škoda do segmentu SUV, v skutočnosti je jeho charakter symbiózou niekoľkých kategórií, a za pravé SUV by som ho po týždňovom testovaní rozhodne nepovažoval. Jeho správanie v zákrutách s minimálnym náklonom totiž dovoľuje aj športovejšiu jazdu.

Poniektorí novinári ho prirovnávajú, ba dokonca zaraďujú do kategórie malých dodávok, s čím osobne nesúhlasím. Automobilka Škoda má presne pre tento účel svojho zástupcu v podobe Roomstera. Yeti sa vymyká doteraz zaužívaným kategóriám áut a ťažko ho zaradiť. Dizajn pri niektorých pohľadoch pripomína skôr koncept z autosalónu, než sériový automobil.

Príkladom je tvarovanie zadných bočných okien, ktoré opticky postupne prechádzajú až do batožinového veka. Celé to budí dojem zasunutého čierneho obdĺžnika až k predným dverám. Mohutné predné, v našom prípade xenónové svetlomety, sú doplnené nevšedne veľkými okrúhlymi dennými svetlami, integrovanými do nárazníka a prednej masky, čo prepožičiava Yetimu mohutnosť a osobitý štýl.

Jazda

Prvé metre za volantom boli o vzájomnom spoznávaní. Každé auto má svoju charizmu, spôsob uvažovania, konania, podobne ako vodič a preto je dobré nesprávať sa k nemu ako k spotrebnej veci, ale vcítiť sa do jeho požiadaviek a potrieb, ktoré vyžaduje. Po otvorení dverí, s dostatočne veľkým uhlom pre pohodlné nastúpenie a zasadnutie za volant, tak mohlo začať nové dobrodružstvo s Yetim.

Posed za volantom je vyšší, s veľmi dobrým výhľadom pred seba. Ako prvé ma príjemne prekvapilo radenie prevodových stupňov, ktoré padali v krátkej kulise presne. Po preradení z jednotky na dvojku, akoby elektronika napomáhala k plynulému dávkovaniu rýchlosti a pri jemnom dotyku s plynovým pedálom, strážila nastupujúci záťah dvojlitrového motora. Počas výjazdu z parkoviska som tak nadobudol pocit, že to asi nebude trhač asfaltu, skôr umiernený hltač kilometrov. Zohriatie motora v mestskom prostredí bolo začiatkom vznikajúceho kamarátstva medzi mnou a dvojlitrovým motorom.

Sila sto štyridsiatich koní pod kapotou sa prebudila po ráznejšom zošliapnutí plynového pedála. Vtedy prišiel mohutný záťah. Umiernený Yeti zmenil svoj charakter a vyštartoval z križovatky bez akéhokoľvek zaváhania, či opozdenia pri preraďovaní. Motor krásne ťahá od spodných otáčok, a dokonca počuť jeho radosť z vytáčania, aj napriek dieselovým génom. Volant sa mi po prvých metroch zdal výrazne preposilovaný, doslova som ho vedel na mieste otočiť malíčkom. Pri vyššej rýchlosti sa mľandravosť volantu vytratila, a vďaka variabilnému posilňovaču riadenia zmohutnel. Väčšina SUV sa vie v zatáčkach celkom slušne nakláňať, Yeti sa však v tomto smere vymyká svojej príslušnosti k SUV a počas týždňa som si dovoľoval v zatáčkach čoraz viac.

Aj napriek vyššej svetelnosti podvozku, čo ide ruka v ruke s väčším nakláňaním, je podvozok príkladne nastavený a nudiť sa s ním nebude ani človek, ktorý občas vyznáva športovejšiu jazdu. Pri vjazde do zákruty vo vysokej rýchlosti ide Yeti ako po koľajniciach, bez nástupu nedotáčavosti či pretáčavosti. Raz som mal z výjazdu možnosť zistiť, ako sa správa pri ráznejšom pridaní plynu. Pod mohutnou dávkou krútiaceho momentu na druhovom prevodovom stupni pretočilo vnútorné koleso, stabilizácia okamžite zaúradovala, no neobmedzila výkon motora, a auto vyštartovalo pod plynom pekne zo zákruty.

Yeti je schopný okrem spevnených povrchov šliapať aj po nespevnených cestách a ľahšom teréne, vďaka vyššiemu podvozku a dostatočnému priestoru v oblasti blatníkov. Parkovanie uľahčuje systém OPS, ktorý pomocou senzorov umiestnených v prednom a zadnom nárazníku, dokáže zvukovo aj graficky upozorňovať prostredníctvom obrazovky autorádia na blížiacu sa prekážku počas manévru.

Automaticky sa zapne pri zaradení spiatočky, dá sa však aktivovať aj manuálne. Auto veľmi dobre žehlí nerovnosti, cítiť že nie je nastavené výlučne na komfort, mestskou rozbitou džungľou však premáva s bravúrou.

Ergonómia

Pracovisko vodiča je navrhnuté so zreteľom na funkčnosť, bez zbytočného odpútavania pozornosti. Kožou obšitý volant má ovládanie rádia (prepínanie navolených staníc a hlasitosť), ako aj volič na prepínanie informácií na palubnom počítači. Tvarovanie veľmi dobre padne do rúk. Nastaviť sa dá nie len výškovo, ale aj pozdĺžne. Sedadlá majú dostatočné bočné vedenie.

Ani pri dlhšej ceste som nejavil známky únavy. Odkladací priestor je tradične pred spolujazdcom a vo výplni dverí, kde sa dá odložiť menšia fľaša minerálky. Bi-Xenónové svetlomety s funkciou AFS (Adaptive Frontlight System), pre zmenu geometrie svetelného kužeľa v hlavných reflektoroch v noci krásne osvetľujú cestu. Pri odbočovaní im robia spoločnosť hmlovky s funkciou nasvietenia zákruty.

Táto vlastnosť sa dá v palubnom počítači deaktivovať. Predná lakťová opierka sa vodičovi dokáže prispôsobiť výškovo aj pozdĺžne. Po jej odklopení sa otvorí menší priestor pre odloženie drobností. Jediná vec, ktorá sa mi počas jazdy nepáčila a na ktorú si je treba určitý čas zvykať, predstavuje „béčkový“ stĺpik.

Svojou šírkou a zvláštne vykrojeným oknom, znemožňuje bezproblémový výhľad z miesta vodiča do strán. Pri križovatke tvaru „Y“ je potrebné výrazné naklonenie sa k spätnému zrkadlu, a obzretie dozadu za stĺpik.

Motor

Pohonný agregát je kapitolou samou o sebe. Konštruktéri doň dali svoje rokmi overené skúsenosti a um, čo sa podpísalo na jeho fantastických parametroch. V našom prípade bol doplnený o manuálnu šesťstupňovú prevodovku. Dvojlitrový turbo-diesel TDI CR sa vyrába v dvoj výkonových verziách.

Tá slabšia má 81 kW (110 koní). My sme mali výkonnejší dvojliter, stojaci na vrchole ponuky so 103 kW (140 koní pri 4 200 ot./min), s krútiacim momentom 320 Nm (medzi 1 750 – 2 500 ot./min). Na stovke sa tak posádka v Yeti ocitne za 9,9 sekundy, s maximálkou atakujúcou 190 km/h. Červené pole začína pri 5 000 otáčkach. Záťah nastupuje od spodných otáčok. Na treťom prevodovom stupni to Yeti potiahol až na úctyhodných 135 Km/hod. Prevodovka je dobre odstupňovaná.

Pre dosiahnutie ešte lepšej spotreby má šiesty prevodový stupeň reálny vplyv. Slabší dvojlitrový turbo diesel sa montuje len s päťstupňovou prevodovkou. Na diaľnici, pri zaradenom najvyššom stupni pri 2 100 otáčkach, udržuje rýchlosť 130 km/h. Na zvýšenie rýchlosti stačí mierne pridať plyn, a motor si krásne poradí aj na šiestom prevode. Pokiaľ auto stojí na mieste a vodič zošliapne plynový pedál až na podlahu, motor neprekročí 2 500 ot./min. Rozumné opatrenie pred ľuďmi, ktorí s obľubou „túrujú“ motor pred domom.

Úsporné systémy

Testovaný Yeti bol vo verzii Green Tec, ktorý sa líši od ostatných výbav zelenými písmenami TDI na zadnom kufri. Pre majiteľa to znamená disponovanie systémom pre rekuperáciu brzdiacej energie do batérie, ďalej technológiou Štart/Stop a pneumatikami s nízkym valivým odporom.

Pristavil by som sa pri systéme Štart/Stop. Ten slúži k lepšej hospodárnosti s palivom, výsledkom čoho je pár deci úspory na sto kilometrov jazdy. Iste, v dnešnej dobe je moderné a trendy jazdiť a byť stúpencom ekológie. Má to však aj svoju temnú stránku z pohľadu životnosti.

Každý agregát, ktorý disponuje turbo dúchadlom, je dobré po náročnejšej ceste, počas ktorej podával vysoké výkony nechať oddýchnuť, a dať mu priestor na schladenie ložísk a celého mechanizmu v rámci turba. Po dlhšej a rýchlejšej jazde so zapnutým systémom Štart/Stop preto hrozí v lepšom prípade výrazné zníženie životnosti, v horšom prípade poškodenie turbo dúchadla (zadrenie), z dôvodu okamžité vypnutie motora po zastavení vozidla.

Škodovku však treba pochváliť za možnosť manuálneho vypnutia Štart/Stop systému tlačidlom na prístrojovke. Je tak čisto len na šoférovi, kedy bude využívať túto funkciu. Pri jazde v meste som systém zväčša nechával zapnutý. Samotný štartér je nadimenzovaný na časté spúšťanie motora, rovnako ako akumulátor, ktorý musí znášať neustále vysoké odbery prúdu. Batérií napomáha systém rekuperácie brzdnej energie, ktorý brzdiacu energiu spätne dostáva do autobatérie.

Pokiaľ automobil stojí v kopci s vypnutým motorom, automaticky dôjde k zabrzdeniu až do doby, kým sa nerozbehne vpred. Po zastavení motor vypne. Stačí zošliapnuť spojku a okamžite naskočí. Občas sa mi stalo, že po dlhšom státí systém vyžadoval manuálne štartovanie.

Spotreba

• Kombinovaná spotreba pri jazde po Bratislave, s následnou cestou do Báču s piatimi ľuďmi na palube, bola s fantastickou hodnotou 4.9 litra /100 km.
• Diaľnica Břeclav – Bratislava 5.6 litra/100 km. Na šiestom prevodovom stupni pri rýchlosti 130 Km/hod boli otáčky 2 100.
• České okresky pri ráznejšej jazde s podraďovaním 6,5 litra/100 km
• Okresky pri komótnej jazde 4,2 litra /100 km.
• Z Mikulova do Kútov po okreskách, z Kútov do Malaciek po diaľnici kombinovaná spotreba 4,7 litra/ 100 km.
• Jazda po Bratislave 5,5 litra/ 100 km.

Palubný počítač

Palubný počítač Maxi-DOT, umiestnený uprostred združených ukazovateľov, disponuje veľkými možnosťami v prispôsobení vozidla podľa preferencií vodiča. Má zabudovanú vnútornú logiku riadiacej jednotky motora, ktorá napomáha pri dosiahnutí čo najúspornejšej jazdy. Bol som zvedavý, ako systém dokáže pri rôznych jazdných režimoch našepkávať vhodný prevodový stupeň.

Nastalo však sklamanie. Systém pri 1 500 otáčkach, ktoré sú ideálne a zároveň aj hraničné pre optimálny beh motora, pri ktorých netrpí na podtočenie a pekne dokáže udržiavať rýchlosť, mi systém ustavične kázal preradiť o jeden stupeň vyššie. Jeden príklad za všetky.

V obci som pri štvrtom rýchlostnom stupni mal tachometrovú rýchlosť 55 km/hod pri ideálnych otáčkach 1 500, a noha len hladkala plynový pedál pre udržanie rýchlosti. V týchto ideálnych podmienkach pre motor mi systém odporúčal preradenie na piaty stupeň.

Okamžite po preradení klesli otáčky pod 1 500 a vyslovene bolo cítiť, ako sa motor vzpiera, vibruje a dusí sa. Preto počas testovania som sa spoliehal výlučne na vlastný úsudok a poznanie, pri akých otáčkach motor radostne pradie.

V palubnom počítači sa dajú nastaviť napríklad aj také drobnosti, ako deaktivovanie automatickej smerovky (trikrát bliknutie), dĺžka svietenia po zamknutí prípadne odomknutí vozidla, dĺžka zobrazenia grafiky klimatizácie a ventilácie na centrálnej obrazovke, rýchlostný limit, ktorého prekročenie spustí zvukové upozornenie a podobne.

Samozrejme, počas jazdy sa dajú prostredníctvom „valčekového“ ovládača umiestneného na volante prepínať informácie o okamžitej, prípadne priemernej spotrebe, digitálny ukazovateľ rýchlosti, dojazd a ďalšie.

Komfort

V kabíne je veľkorysý priestor nad hlavami cestujúcich a pre štyroch ľudí je ideálny aj na dlhé cestovanie.

Hluk, ako aj vibrácie motora sú výborne odfiltrované a v kabíne počuť len príjemné šveholenie motora. Priestoru na zadných sedadlách je v oblasti kolien, ako aj nad hlavami neúrekom. Rovnako nad hlavou šoféra je k dispozícií veľký priestor a ani ľudia s dvomi metrami nebudú mať konflikt so stropom.

K pohodliu pri cestovaní prispieva dvojzónová automatická klimatizácia, vyhrievané predné sedadlá s trojstupňovou reguláciou, či dva výduchy pre zadnú radu sedadiel, vrátane popolníkov. Integrované rádio s dotykovou obrazovkou bolo bez možnosti pripojenia mobilného telefónu. USB kľúč by vstup nenašiel. Je tu však možnosť prehrávať hudbu cez slot pre pamäťovú SD kartu, či využiť službu meniča na šesť CD.

Variabilita interiéru

Yeti vyniká svojim premysleným systémom variability zadných sedadiel pod názvom Vario Flex, ktorý bol po prvý krát implementovaný do modelu Roomster. Okrem pozdĺžneho nastavenia sa dá polohovať aj ich sklon.

Samotné sklápanie je otázkou pár sekúnd, čoho výsledkom je priestor s objemom 1 760 litrov, v základnom usporiadaní má 416 litrov bez posunutých zadných sedadiel úplne dopredu. Stredné sedadlo po sklopení poskytuje funkciu lakťovej opierky.

V kufri sa nachádza premyslený sieťový program, ktorý umožňuje jednoduché prichytávanie rôznych veľkostí batožiny, či menších prevážaných predmetov. Je vidno, že sa návrhári a dizajnéri vyhrali aj s detailmi. Jeden taký som našiel napríklad pri zadných dverách.

Bezpečnostný pás, ktorý pri zložených sedadlách môže prekážať, našiel azyl v plastovom výreze nad blatníkom. Pekný detail je aj v kufri, kde sa zo zadných sedadiel dá vytiahnuť popruh s hákom pre uchytenie nákladu.

Záver

Prvý kontakt s Yetim na parkovisku počas jeho preberania na týždňový test, bol aj napriek tomu, že auto vídavam na našich cestách, niečím zvláštny. Bol som plný očakávaní a radosti, že mám príležitosť sprostredkovať vlastné pocity, dojmy a emócie ďalším ľuďom, ktorí uvažujú o jeho kúpe, prípadne sa s ním budú chcieť len prostredníctvom testu zoznámiť.

Bezprostredné pocity z automobilu Yeti sú veľmi dobré. Potešil ma vynikajúci motor v kombinácií s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Okrem výborných jazdných vlastností, dostatočne variabilného priestoru, kultivovaného zvukového prejavu bude zrejme najväčším lákadlom samotný dizajn. V záplave veľkého množstva automobilov si aj po niekoľkých rokoch svojho predaja zachoval jedinečnosť, a nestarnúce krivky, ktoré na ceste spôsobujú nevšedný pohľad.

Testovaný model

• Škoda Yeti Elegance 2.0 TDI CR 103 kW, šesťstupňová manuálna prevodovka, Green Tec, predokolka
• Cena vozidla v základnej výbave: 24 727 €
• Cena testovaného vozidla: 25 523 €

Rozmery: