Celý príbeh sa začal roku 1896 v meste Eisenach, ktoré je dnes súčasťou nemeckej spolkovej zeme Durynsko. Založil ju vtedajší podnikateľ a priemyselník Heinrich Ehrhard. Jej názov bol Fahrzeugfabrik Eisenach AG. Bola to jedna z najstarších tovární na dopravné prostriedky v rámci celého sveta. Prvé automobily vyrobené v továrni boli pomenované podľa neďalekého hradu „Wartburg“. Poháňané boli motormi so vzduchovým chladením o objeme 479 cm3, ktoré produkovali silu 4 koní a maximálnou rýchlosťou 35 km/h, prípadne výkonnejšími motormi s vodným chladením o objeme od 765 cm3 s výkonom 5 koní, a maximálkou atakujúcou 40 km/h.

Ešte pred prelomom storočia sa automobilke podarilo predstaviť prvé športové auto, ktoré poháňali dva dvojválcové vzduchom chladené motory, vďaka ktorým auto dosahovalo maximálnu rýchlosť na úrovni 65 km/h.

Automobilka Fahrzeugfabrik Eisenach AG sa tak etablovala na trhu, a zaujala miesto štvrtej automobilky v rámci Nemecka v spoločnosti firiem ako Benz & Cie., Daimler-Motoren-Gesellschaft, či Dürkopp & Co. Továreň na konci 19. Storočia pod vedením Gustava Ehrhardta, syna zakladateľa automobilky, zamestnávala okolo 1 300 pracovníkov.

V roku 1903 však na základe zlých hospodárskych výsledkov a nezhodám s akcionármi Gustav odstúpil z vedenia firmy, a o rok na to továreň opustil aj jeho otec, zakladateľ automobilky. Jeho odchodom továreň prestala používať označenie „Wartburg“ pri svojich modelových radách, a bolo nahradené latinským slovom DIXI, ktoré v preklade znamená „tak som povedal“.

Spolu s Heinrichom Ehrhardom odišla z automobilky aj licencia na výrobu automobilov Decauvill, ktorej bol vlastníkom. Závod tak zo dňa na deň stratil možnosť pokračovať vo výrobe áut, a urýchlenie musel riešiť vzniknutú situáciu. Preto povolali hlavného inžiniera Georga Schwarzea a konštruktéra Willyho Secka, ktorý pracovali pre Daimler. Automobil, ktorý vznikol z tohto partnerstva, bol u zákazníkov veľmi obľúbený, a v zahraničí úspešným vývozným artiklom.

simonscars.co.uk

V roku 1921 v dôsledku hospodárskej krízy fúzovala továreň s Gothaer Waggonfabrik AG, a nový názov automobilky v Eisenach bol Fahrzeugfabrik Eisenach AG. Automobilka sa orientovala najmä na luxusný segment pre náročných klientov. Ako sa však ukázalo, nebolo to najšťastnejšie rozhodnutie v dobe krízy. Preto sa vrátili k menším automobilom pre masy, a za týmto účelom zakúpili licenciu značky Austin typ 7.

Nákladné licencie, drahý vývoj a zlá situácia na trhu boli príčinou vysokých dlhov automobilky, a tým znemožnenie investovania zdrojov do ďalšieho vývoja automobilov. Nádej prišla v podobe ponuky na spojenie od Bayerische Motoren Werke AG. (BMW), ktorej spečatenie malo za následok pohltenie automobilky a definitívne stiahnutie značky Fahrzeugfabrik Eisenach AG z automobilového sveta. Stalo sa tak 8. marca 1929. Cena za automobilku bola stanovená na 800 000 ríšských mariek v akciách BMW a 200 000 ríšských mariek v hotovosti.

BMW zostalo pri typovom označení Wartburg, a jedným z najznámejších automobilov tej doby bolo BMW 3/18 typ Wartburg (DA3) z roku 1930. Išlo o športový automobil, ktorého motor mal objem 750 cm3 produkujúci 18 koní. Tie mu postačovali na ohromnú rýchlosť 96 km/h. Váha vozidla bola 400 kg. Karoséria bola dvojsedadlová s plátenou strechou. Automobil sa zúčastnil pretekov v pohorí Eifel v roku 1930, na okruhu Nürburgring, nakoniec sa mu podarilo v roku 1933 získať zlatú medailu v súťaži 2 000 km Nemeckom. Bobby Kohlrausch, vedúci továrneho týmu BMW, mal vo svojom upravenom Wartburgu zvýšený výkon motora pomocou kompresoru.

Automobilom pod značkou BMW, s typickým modro-bielym znakom na kapote, sa darilo až do doby, kým počas druhej svetovej vojny nezasiahlo mesto Eisenach ťažké bombardovanie amerického letectva. Automobilka bola zasiahnutá na 60%. Továreň bola v takom stave, že v roku 1945, po vstupe americkej armády do priestorov zbombardovanej továrne americký experti konštatovali, že výroba v tomto závode je takmer nemožná. Tým bola kapitola značky BMW v Eisenachu spečatená.

Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto Eisenach nachádzalo na území sovietskej okupácie, a neskôr v NDR. Prvými povojnovými automobilmi vyrobenými v zdemolovanej továrni, bolo päť kusov BMW 321, ktoré boli poskladané z dielov pochádzajúcich ešte z predvojnových časov, a ponachádzaných v rámci celého Durynska.

Automobilka tak chcela, a aj dokázala svoju životaschopnosť, správcom Sovietskej vojenskej správy Nemecka (SMAD), čím si vydobyla rozhodnutie o jej záchrane a obnove. Dňa 13. októbra 1945 vydal SMAD rozkaz číslo 93 o obnove automobilky v meste Eisenach. Častokrát bola automobilka označovaná ako BMW-Ost (BMW – východ), pre odlíšenie od mníchovskej továrne. O rok neskôr už bola začlenená do sovietskej akciovej spoločnosti AWTOWELO.

Automobilka začala naberať dych. Bývalej materskej spoločnosti BMW v Mníchove, sa nepáčilo, že sovietska automobilka v Eisenachu stále používa označenie BMW. Závod bol preto premenovaný na EMW – Eisenacher Motorenwerk. Modro biely znak BMW sa zmenil na červeno biely, symbolizujúc tak farby Nemeckej spolkovej zeme Durynsko. Definitívne sa tak pretrhla väzba a akákoľvek spojitosť s automobilkou BMW v Mníchove.

Spoločnosť AWTOWELO bola sovietmi prenechaná východonemeckému ľudu, a začlenená pod národný podnik VEB IFA Automobilwerk EMW Eisenach.

Od roku 1953 sa začal vyrábať predchodca Wartburgu 311, automobil IFA F9, ktoré malo interné označenie EMW 309/1. Pod kapotou sa ukrýval trojválec s objemom 900 cm3 a výkonom 20,7 kW, neskôr 23,7 kW. Vyrábala sa celkovo v siedmich karosárskych prevedeniach. Počas troch rokov produkcie v Eisenachu sa vyrobilo 38 783 kusov IFA F9.

Presunutie výroby IFA F9 a celkovým opustením segmentu luxusných áut značkou EMW, malo za následok nesúhlasné stanovisko riaditeľa automobilky s vedením strany a vlády. Nezdieľal názor, že ľuďom v NDR má stačiť ľudové auto z predvojnových čias.

EMW 311 typ Wartburg

V časoch, keď každé rozhodnutie výhradne odobrovala vládna strana, započal sa tajný vývoj automobilu v novovytvorenom konštrukčnom oddelení automobilky EMW v Eisenachu, za podpory jej riaditeľa.

Ako základ mala poslúžiť podvozková platforma a pohonné ústrojenstvo z IFA F9, ktoré poháňalo prednú nápravu, avšak s novo navrhnutou pontónovou karosériou typu tudor. Počas vývoja, ktorý začal roku 1954 prišli konštruktéri na to, že pôvodné zadanie, v ktorom sa mal použiť existujúci podvozok z automobilu IFA F9 nie je vhodné, nakoľko na priestrannú štvordverovú karosériu bol rázvor 2 350 mm málo. Preto sa podvozok rozšíril na rázvor 2 450 mm.

Tajný prototyp prvého EMW 311 typ Wartburg nakoniec uzrel svetlo sveta a nastal čas, na zlegalizovanie jeho existencie. Neľahkej úlohy sa zhostil vtedajší riaditeľ automobilky, Martin Zimmermann, ktorého čakala vyše 350 km dlhá cesta tajným autom do Berlína, o ktorom čelný predstavitelia Nemecka nemali najmenšie tušenie.

Mal to namierené priamo pred ministerstvo, ktoré malo v kompetencii o podobných záležitostiach rozhodovať. Automobil chcel predstaviť priamo ministrovi, ten však nebol prítomný, a tak si to Zimmermann namieril k sídlu Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED).

Pred budovou sa zhromaždili čelní predstavitelia strany, ktorí s údivom obzerali Wartburg 311. Šéf automobilky v Eisenachu priznal, že celý vývoj bol na čierno, bez súhlasu ministerstva. V tej dobe bolo nemysliteľné, aby sa obišli pravidlá centrálneho plánovania, a skupina nadšených konštruktérov začala pracovať na prototype nového automobilu.

Zimmermann musel vynaložiť veľké úsilie a diplomaciu na to, aby tento prešľap voči strane ustál. Rozčarovanie funkcionárov sa však nakoniec podarilo pod ťarchou argumentov zo strany riaditeľa automobilky, a pri pohľadoch na krásne naleštenú, chrómom a ladnými krivkami obdarenú karosériu Wartburgu, premeniť na radosť z nádherného automobilu hrdo vyrobeného v Nemecku. Automobil si nakoniec získal patričný obdiv, a príslušné ministerstvo vydalo súhlas na dokončenie vývoja a spustenie sériovej výroby.

Karoséria bola podľa niektorých zdrojov navrhnutá ešte pred vojnou dizajnérom automobilky BMW. Zimmermann v duchu nemeckého porekadla „Ordnung muss sein“ (poriadok musí byť), dostal ako trest za svoje chovanie a porušenie pravidiel pokutu 5 000 mariek. Tá mu však bola odpustená formou odmeny v rovnakej výške za dokončenie vývoja a spustenia sériovej výroby.

Sériová výroba bola zahájená v októbri roku 1955 ako overovacia, s počtom 150 kusov EMW 311.

Nový prírastok v Eisenachu mal pod oblou prednou kapotou, za nablýskanou chrómovou mriežkou dvojtaktný trojválec o objeme 900 cm3 s výkonom 27 kW, ktorý cez štvorstupňovú prevodovku, taktiež z predchodcu IFA F9, dokázal vyvinúť úctyhodnú rýchlosť 115 km/h. Sedan pri svojej dĺžke 4 300 mm, šírke 1 570 mm a výške 1 450 mm vážil 960 kg. To mu malo zaručiť post najpriestrannejšieho automobilu, ktorý bol v tej dobe vyrábaný vo Východnom bloku.

Už tradične automobilka na konci roku 1955, presnejšie v decembri, podstúpila zmenu názvu spoločnosti, a premenovala sa na VEB Automobilwerk Eisenach, (VEB- národný podnik). Označenie automobilky v skratke AWE. Pri tejto príležitosti bolo premenované aj EMW 311 – typ Wartburg na Wartburg 311.