Mégane je azda najznámejším modelom značky Renault. Tento rok bude mať presne dvadsať rokov, čo po prvý krát zažil svoju svetovú premiéru. Za tú dobu si vybudoval postavenie rodinného auta pre široký okruh zákazníkov. Okrem verzie Grandtour (kombi) sa vyrába aj v nabrúsenej športovej podobe RS, ktorá si v segmente Hot hatch vydobyla rešpekt u konkurencie a miesto v srdciach jej majiteľov. Tentokrát som si však vybral na týždňové testovanie zástupcu automobilu na každý deň, bez akýchkoľvek prívlastkov či kudrliniek. Klasický Mégane s krátkym zadkom, alebo ak chcete, hatchback.

Auto spadá do nižšej strednej triedy. Konštruktérom sa podarilo váhu udržať na prijateľnej hodnote 1 280 kg. Dizajn je subjektívnou záležitosťou. Predná maska sa ešte viac stotožnila s novým rukopisom automobilky, ktorý dáva do popredia veľký znak. V úrovni hmlových svetlometov sa nachádza denné LED svietenie.

Ovládanie svetiel spravuje počítač, prostredníctvom svetelného senzora, vďaka čomu prepína medzi denným svietením a hlavnými stretávacími svetlometmi. Veľmi pekne to bolo vidieť pri vjazde do tunelu počas dňa. Predné svetlá majú čierne pozadie, dávajúce im športovejší ráz. Ako celok to pôsobí jednoliato a moderne.

Motor

Konstrukcia agregátu Energy 1.2 TCe 130 je zhodná so starším turbomotorom Energy 1.2 TCe 115, avšak vďaka úpravám vzrástol jeho výkon z 85 na 97 kW (130 koní). Posunul sa aj krútiaci moment o ďalších 15 Nm. Štvorválec tak získal väčšiu chuť žiť. Malý objem motoru, dopovaný turbom, má lineárnejšie rozložený výkon než jeho starší súrodenec. Ľahšie naberá silu už v nízkych otáčkach, sprevádzanú plynulým točivým momentom 205 Nm pri 2000 ot./min.

Lepšie dokáže napodobňovať čisto atmosférický motor, bez rázneho záťahu po predošlej turbodiere. S narastajúcimi otáčkami motoru rastie výkon. Na rozdiel od predošlej 85 kW verzie vie na diaľnici bez podraďovania smelo zrýchľovať.  Vytáčanie je celkom príjemné, no najmä opodstatnené, pokiaľ je potrebné ráznejšie akcelerovať.

Znižovanie objemu nadobudlo v tomto prípade reálny zmysel, pretože inžinieri dokázali nahradiť 1,4 Tce s 96 kW modernejším motorom, s rovnakou dynamikou, no nižšou spotrebou. Pochváliť treba aj jeho kultivovaný chod sprevádzaný tichom. Výkon je prenášaný na prednú nápravu prostredníctvom šesťstupňovej manuálnej prevodovky. Radenie je presné, v krátkych dráhach.

Zážitky za volantom

Testovaný Mégane sa nedokázal bezkontaktne odomknúť ani napriek tomu, že mal k dispozícii kartu miesto kľúča. Odomykanie a zamykanie prebiehalo klasicky tlačidlami. Po sadnutí za volant už stačilo len zasunúť kartu a stlačiť štart. Nastupovanie je veľmi pohodlné vďaka široko roztvoriteľným  dverám.  Volant má príjemný tvar s menším priemerom, potiahnutý kožou s čiernym prešívaním. Disponuje možnosťou spravovať tempomat. Za volantom sa v dosahu prstov nachádza modul rádia.

Nie je preto potrebné načahovať sa k stredovému panelu na ovládanie multimédií. Ručná brzda a hlavica riadiacej páky sú taktiež v koži, no s bielym prešívaním. Keďže emisie majú v radoch európskych úradníkov ešte vyššiu sledovanosť, než naše Búrlivé víno v slovenských domácnostiach, systém Štart/Stop si našiel cestu aj do tohto automobilu. Našťastie sa oba počiny dajú ľahko vypnúť. Pokiaľ však chcete jazdiť bez systému neustále, treba na to myslieť po každom naštartovaní.  Na digitálny ukazovateľ rýchlosti,  stavu paliva a teploty motoru sa dá zvyknúť relatívne rýchlo.

Sedadlá sú pre mňa záhadou. Bočnice sú tvrdé, akoby očakávali mohutný príval preťaženia v zákrutách, no ich stred je mäkký ako gumové cukríky. Je mäkký až natoľko, že počas dlhšej cesty som cítil,  ako si chrbát vyžaduje prestávku. Celkom ma to prekvapuje, pretože Mégane aa rozhodne nestratí ani na dlhších cestách, vďaka svojmu veľmi dobre naladenému podvozku.   Jeho svetlú výšku s hodnotou 15 cm v najnižšom bode, mu môžu závidieť mnohí z radov konkurencie. Na ceste sedí veľmi dobre.

Ani ostrejší prejazd zatáčkou ho nevyvedie z miery. Bočné náklony sú, no nič, čo by avizovalo smerovanie k problémom. Rozhodne sa však za športový prehlásiť nedá. Na to je naladený až príliš mäkko a to je dobre. Presne tak, ako si to rodina s deťmi bude priať. Je ideálny aj na naše deravé cesty, ktoré žehlí príkladne.

Veľmi milo ma prekvapil zadný rad sedadiel. Už dávno sa mi nestalo, aby som sa s výškou 185 cm, pri zachovaní vzdialenosti predného sedadla, nemal problém zmestiť pod strop v zadnom rade. Tu sa mi to podarilo aj s rezervou. Bez problémov si viem  predstaviť s Mégane dlhšie cestovanie pri štvorčlennej posádke.

Ani kufor s objemom 320 litorv by viac členov na palube nenechal v štichu. Potešilo, že Mégane má plnohodnotnú rezervu v podobe 16 palcovej pneumatiky. Automatické stieranie predného okna občas haprovalo. Zaujímavý zážitok bol so zámkom zadných dverí. Tie sa zamykajú tlačidlom na strane šoféra. Zadné dvere však neobsahujú žiadny mechanizmus na odomknutie. Občas sa tak stalo, že zadní pasažieri si nemali ako odomknúť a boli odkázaní na mňa.

Spotreba

• V meste 5,9 až 7,0 l/ 100 km.
• Pri 90 km/hod. a 2000 ot./min na šiestom prevodovom stupni spotreba 4,5 až 5,2 l/100 km.
• Pri 110 km/hod. a 2500 ot./min na šiestom prevodovom stupni spotreba 5,6 l/100 km.
• Pri 130 km/hod. a 3000 ot./min na šiestom prevodovom stupni spotreba 7,5 až 8,3 l/100 km.
• Na diaľnici som dosiahol priemernú spotrebu 7,5 l/100 km pri rýchlosti 130 km/hod. na trase Bratislava – Žilina.

Záver

Mégane v karosárskej verzii hatchback v sivom prevedení na mňa pôsobil počas testovania jednoducho, až všedne. Žiadne dizajnérske výkriky, žiadna snaha byť za každú cenu stredobodom pozornosti.

Počas týždňa som najazdil 690 km a pravdupovediac, ani neviem ako, zrazu som ho odovzdával importérovi späť. Bolo to azda prvé auto, pri ktorom som nemal žiadne pocity. Nemal som žiadne negatívne zážitky, no na druhej strane ma ničím ani nenadchol. Možno práve o to tvorcom šlo. Priniesť na trh automobil, ktorý sa na nič nehrá, len si svedomito plní svoje poslanie, byť autom pre rodinu.