TEST: Citroën C3 Aircross – Elegán s francúzskym nadhľadom

24. februára 2018
Komentáre vypnuté

Prečo sú mestské crossovery tak obľúbené? Prečo vôbec vznikla táto kategória? Naozaj sú tieto autá svojimi vlastnosťami natoľko odlišné od bežných, že si dokážu prilákať zákazníkov svojou reálnou pridanou hodnotou? Nie je to náhodou len módne pozlátko a marketingový odchyt zákazníkov poplatných dnešnej rozmaznanej dobe vyžadujúcej neustále inovácie? Tak na to všetko mi dal dostatočné odpovede zástupca tejto odnože, Citroën C3 Aircross.

V teste sa nebudem rozpisovať o zrejmých veciach ktorých bolo o Aircrosse už popísaných na internete veľa.  Spísal som svoje postrehy, ktoré som s týmto parťákom nadobudol počas 576 km.

Pri preberaní ma okamžite zaujala mohutnosť čelnej masky, krabicoidná karoséria a krátke previsy. Farebná kombinácia čiernej perlete so sviežou oranžovou strechou sa na cestách rozhodne nestratí. Reakcie okoloidúcich to len potvrdzovali. Samozrejme nemohla chýbať ani nálepka na zadnom bočnom okne, ktorú je možné vybrať z množstva vzorov a vôbec celé auto si nakonfigurovať tak, aby pôsobilo jedinečne.

Po usadení za volant ma príjemne prekvapila farebnosť interiéru. Odvážna oranžová  syntetická koža doplnená látkovými dekormi vyzerá vážne dobre. A nezostala len pri sedadlách.  Rovnaký odtieň sa tiahne aj naprieč palubnou doskou. Aircross sa snaží zaujať dizajnovými kreáciami na každom detaile. Aj výduchy ventilácie sú efektné, no na ovládanie som si musel určitý čas  zvykať. Zvykať som si musel prakticky na ovládanie všetkých asistentov, multimédií a vôbec celého infotainmentu prostredníctvom dotykovej obrazovky. Tá by si zaslúžila kvalitnejšie rozlíšenie.

Mať všetko na jednej obrazovke vyzerá elegantne, moderne, usporiadane, no ergonómia tým dostala riadne na frak. Verím, že množstvo zákazníkov pri pohľade na výbavu zaplesá nad modernými prvkami, ktoré si sem našli cestu z vyšších prémiových tried, no mňa nepotešili. Každému nastaveniu teploty, intenzity ventilácie či usmerneniu prúdenia vzduchu predchádzalo hľadanie ikony na dotykovej obrazovke a následná séria ťukaní a ťukaní. Zvyknúť sa na to dá, no bol by som radšej keby tak dôležitý a často používaný ovládač zostal doslova poruke v podobe štandardného tlačítkového voliča. Holt, tento trend sa stáva štandardom naprieč automobilmi. Ešte k tej ventilácií. Aj pri najnižšom stupni sa mi zdala dosť hlučná v porovnaní s jej výkonom.

 

Parádne funguje bezkontaktné odomykanie, zamykanie a štartovanie s kľúčom vo vrecku. V aute som mu ale nenašiel miesto, kam by som ho mohol odložiť. Na ľavej strane pod volantom síce je výrez v jeho tvare, dá sa však len priložiť, čo som nepotreboval, nakoľko bezproblémovo fungoval aj z vrecka nohavíc. Pre zamknutie stačilo pritlačiť na vybranie na kľučke a hotovo. Rovnako jednoducho funguje aj odomykanie uchopením kľučky. Veľmi návyková záležitosť.

Milá funkcia ma čakala pred radiacou pákou. Už na prvý pohľad bolo jasné, že to nebude len tak obyčajná polička. Po vložení telefónu sa rozsvieti zelená kontrolka. Keď zistí že telefón nepodporuje bezkontaktné nabíjanie (indukciou), zhasne. Je dostatočne priestranná aj pre iPhone 7 Plus.

Citroën C3 Airccross som dostal s 1,2 litrovým oturbeným benzínovým trojvalcom s výkonom 81 kW/110 koní, ktorého výkon dávkuje 6 stupňová automatická prevodovka cez prednú nápravu.

Osobne mám trojvalce rád pre ich charakteristický zvukový prejav. Ten v Citroëne má kultivovaný chod bez nepríjemných vibrácií. Ochotne sa nechá vytáčať a jeho chuť nechať sa vytáčať vo mne dokázala vyvolať radosť. Motor má dostatok výkonu nielen na mestské vozenie ale aj na razantnejšiu rodinnú jazdu.

Neobľubujem automaty, no k tomuto typu auta mi vážne pasuje. A to nielen z pohľadu komfortu ale aj dávkovania výkonu a veľmi dobre namapovanej riadiacej jednotky. Bolo pre mňa potešením nechať to všetko na automat a užívať si jazdu kochaním sa s rukami na volante. Kulisa radenia je zobrazená na stredovom tuneli pred radiacou pákou. Po stranách som našiel dve tajuplné tlačidlá. Jedno s vločkou a druhé s „S“-kom.

Po aktivovaní vločky sa nad prevodovým stupňom zobrazí jej piktogram, čím sa úžasne zjemní reakcia prevodovky na zošliapnutý plynový pedál. Tým sa dá na klzkej vozovke či v snehu veľmi dobre dávkovať výkon. Za to si zaslúži palec hore. „S“-ko naopak pritvrdí reakcie a prevodovka nechá motor vytáčať až za červené spektrum do 6 000 ot./min. a motor operuje v spektre otačok okamžitého výkonu. Prevodovka ma bavila svojou agilitou, rýchlosťou a plynulosťou. K dispozícií je aj možnosť manuálneho režimu ktorý reaguje celkom svižne.

Keďže pri automatickej prevodovke ľavá noha po celý čas len oddychuje, pochopiteľne skončila na bočnej opierke. Avšak tá ma nemilo prekvapila. Zatiaľ som sa s tým v žiadnom inom aute nestretol. Jej uhol je až príliš strmý, čo spôsobuje že členok  je neprirodzene zohnutý. Je to nepríjemné, a to nielen na dlhých cestách. Nakoniec som ju úplne prestal využívať a ľavú nohu som si zaprel o podlahu. Škoda tohto nepríjemného ergonomického prešľapu. Pritom by stačilo tento plastový diel nahradiť novým s menším uhlom stúpania.

Ovládací panel disponuje zaujímavým voličom. Aj napriek tomu že má Aircross poháňanú „len“ prednú nápravu, protipreklzový systém trakcie ASR má k dispozícií hneď niekoľko možností. Dostal totiž koliesko, ktorým sa dá elektronika prepnúť do nastavenia pre pieskové podložie, blato, sneh, vypnutie či normálny režim. A ono to aj funguje. Samozrejme v rámci možností predného pohonu. Štvorkolku to z neho neurobí, no v komplikovanejších situáciách prepnutie mapy stabilizácie dokáže napomôcť.  Skúšal som ho v kopci na snehom zaviatej ceste a rozdiel bol badateľný. Veľmi dobre fungovala kombinácia s prepnutou prevodovkou do snehu, ktorá mala citlivejšie reakcie na dávkovanie výkonu.

Výbava testovaného Aircrossu zahŕňala aj asistenta zjazdu z kopca ktorý dokáže pribrzďovať a udržiavať auto v priamom smere. Vyskúšal som ho pri zjazde zo zasneženého kopca a fungoval dobre.

Spotreba naša každodenná

  • Kombinovaná 7 litrov
  • Pri jazdne na spotrebu mimo mesta 5,3 l/100 km.
  • Mimo mesta štandardná jazda 6 l/100 km
  • Na diaľnici od 7 do 8,2 l/100 km podľa protivetra.

 

Prevodovka podraďuje pod 1 500 ot./min.

  • Pri 130 km/hod. na 6.stupni 2 600 ot./min.
  • Pri 100 km/hod. na 6.stupni 2 000 ot./min.
  • Pri 90 km/hod. na 5.stupni 2 100 ot./min.
  • Pri 90 km/hod. na 6.stupni 1 900 ot./min.
  • Pri 50 km/hod. na 4.stupni 1 600 ot./min.

Pružnosť

Pri športovom režime dokáže automat podradiť aj o niekoľko stupňov tak, aby obrátky vyleteli nad 5 500.

Pri normálnom režime prevodovky:

  • Pri 100 km/hod. na 6.stupni 2 000 ot./min. podradenie na 3. stupeň 6 000 ot./min. 130 km/hod.

Pri športovom režime:

  • Pri 100 km/hod. na 5.stupni 2 500 ot./min. podradenie na 3. stupeň 6 000 ot./min. 130 km/hod.
  • Pri 90 km/hod. dokáže na 5. prevodovom stupni podržať obrátky 2 500.

Občas som si pripadal ako pasažier, pretože elektronika bola na palube prítomná takmer vo všetkých systémoch a keď som ich pozapínal, nezostalo mi nič iné než len točiť volantom. Tak len pre tú srandu vám to vymenujem:

  • Automatické stierače.
  • Asistent držania v jazdných pruhoch (v opačnom prípade sa ozvalo zvukové upozornenie).
  • Sledovanie mŕtveho uhla v spätných zrkadlách so svetelnou indikáciou.
  • Automatické prepínanie diaľkový svetiel.
  • Automatické zatmievanie spätného zrkadla.

  • Automatické parkovanie. A pozor, dokonca s možnosťou pozdĺžneho i paralelného parkovania vedľa aut. A to nie je všetko. Aircross zvládne aj vyparkovať. Všetko prehľadne zobrazuje nie len prostredníctvom klasickej kamery pod ŠPZ ale aj z vtáčej perspektívy, kedy si počas manévru postupne zostavuje 360 stupňový obraz okolia. S týmto autom by zaparkoval s vypnutým automatickým parkovaním aj žiak na prvej hodine v autoškole.

  • A skoro som zabudol na automatickú prevodovku.
  • Tempomat a obmedzovač rýchlosti. Tempomat však nie je adaptívny. Nedokáže strážiť rýchlosť podľa aktuálnej situácie pred autom.
  • Automatický stop/štart systém. K tomu mám malú pripomienku. Je ho možné vypnúť jedine cez dotykovú obrazovku. A to až po tom čo treba stlačiť ikonu nastavenia automobilu a následne vybrať jeho vypnutie medzi ostatnými možnosťami. Pri každom naštartovaní sa systém samozrejme automaticky aktivuje. Škoda že nemá hardvérové tlačidlo.

K tej ergonomií mám ešte jeden poznatok. Pokiaľ vás v noci ruší svetlo z dotykovej obrazovky, musíte ísť najskôr do menu nastavení a až následne zvoliť vypnutie obrazovky. Pri každom prepnutí rádio stanice cez ovládanie na volante sa však obrazovka opätovne zapne a tak treba proces jej vypnutia absolvovať odznova.

Jazdné vlastnosti sú čerešničkou na torte. Čakal som že názov Aircross tak trochu čo-to napovedá o plavnosti podvozku. Vzduchový podvozok som samozrejme nečakal, no určitú plavnosť áno. Tá sa však nekonala. Aby ste ma nechápali zle. Citroën veľmi dobre žehlí nerovnosti a to aj napriek 17 palcovým pneumatikám, no jeho podvozok bezproblémov zvládne aj razantnejšie prejazdy zákrutami. Jeho kategória na to nie je určená no dokáže to. Podvozok sa dokonca vymyká aj väčšine rodinných automobilov ktoré sú nedotáčavé. Aircross je neutrálny no pri zarezaní do zákruty je krásne pretáčavý. Na limite dokáže nadlahčiť zadné koleso a pomôcť predným kolesám držať v zákrute zvolený smer. Následne sa ozve stabilizácia. Podvozok je jedným slovom skvelý.

Pokiaľ by som si však konfiguroval Aircross, pre jeho rodinný charakter a užívanie si pohodlného podvozku rozhodne obetujem tých pár deka hliníkovej zliatiny a zvolím si menšie, 16 palcové pneumatiky ktoré majú na bočniciach tej gumy o čosi viac.

Head-Up-Display nepremieta údaje priamo na čelné sklo, potrebuje k tomu vlastnú odrazovú plochu, jeho prítomnosť ma celkom bavila. Rýchlo som si na to zvykol. Je to bezpečnejšie než sledovanie rýchlosti v budíkoch. Pokiaľ ho nepotrebujete,  dá sa elektronicky jednoducho zasunúť do palubnej dosky. Ovládač je síce nešikovne umiestnený dole vľavo od volantu ale postupne som sa ho naučil ovládať aj po hmate. Dá sa nastaviť aj intenzita jeho podsvietenia a sklon v zornom poli.

Počas zimných dní som vyskúšal vyhrievanie sedadiel ktoré má okamžitý nástup. Celkovo je kúrenie  bleskurýchle.

Sedadlá sú dostatočne široké s dlhým sedákom. Postrádajú výraznejšie bočné vedenie čo je pri danej kategórií úplne v poriadku. Tu sa nikto na žiadnu športovosť nehrá. Prvé husle hrá pohodlie rodiny. Počas dlhších ciest mi chýbala bedrová opierka.

Pri vyhrievaní sa ešte zastavím. Konkrétne pri vyhrievaní predného okna. Použitá technológia so sebou prináša svoju daň. Najskôr sa mi zdalo, že cez predné sklo akosi zle vidím. Pri bližšom pohľade som zistil prečo. Pre množstvo malých vlnoviek ktoré sa tiahnu od vrchu až po spodok naprieč celou šírkou skla. Nie je to nič hrozné, viac menej ide len o zvyk. Ja som si však na to zvykal ťažko. A pokiaľ by som si mohol vybrať, určite by som volil sklo bez vyhrievania. Ono je fajn keď vám roztopí zamrznuté okno, no mať to neustále pred očami by som nechcel.

Kvalitný zvukový systém so subwoofer v batožinovom priestore bol príjemným doplnkom.

Čakal so že svetlá budú v noci svietiť o čosi lepšie. Čo však musím pochváliť je ich bezproblémová priam ukážková prístupnosť pod kapotou. V dnešnej dobe sa niečo také len tak nevidí. Pri niektorých automobiloch je pri výmene žiaroviek bežnou praxou vymontovanie celého svetlometu z karosérie. Tu sú žiarovky ukážkovo prístupné.

Záver

Celkovo som bol s Aircrossom nadmieru spokojný. Veľmi dobrý výhľad, skvele nastavený poddajný podvozok, dostatočne výkonný motor, neotrelý dizajn a komfort na palube francúzskeho estéta ma bavil počas celého testu. Na veci ako ovládanie ventilácie a infotainmentu ku ktorým mám výhrady sa dá časom zvyknúť. Okrem tej opierky na nohu mu nemám čo vytknúť. A odpoveď na moju zásadnú otázku je „áno“. Pokiaľ chcete automobil z ktorého sa s nadhľadom pozeráte na situáciu okolo vás  a občas chcete prejsť cez obrubník či poľnú cestu bez toho, aby ste mali voči podvozku previnilý pocit, crossover má pre vás význam.